Od narodenia významného filmového tvorcu, Martina Friča, uplynie v utorok 29. marca 120 rokov.
Martin Frič sa narodil 29. marca 1902. Vzdelával sa na reálnom gymnáziu,
bol aj študentom umeleckopriemyselnej školy a v tínedžerskom veku sa
začal aktívne zaujímať o divadlo. Pôsobil napríklad na pražskej scéne
divadla Rokoko či v kabarete Červená sedma. Stal sa taktiež jedným zo
spoluzakladateľov kabaretu Moderna v Bratislave.
K filmovému umeniu ho priviedlo stretnutie s osobnosťou českej
kinematografie, ktorou bol Karel Lamač. Pokiaľ sa Frič dostal v roku
1928 k svojmu prvému filmu Páter Vojtěch z konca nemej éry, venoval sa
kresleniu plagátov, maľoval kulisy, pracoval vo filmovom laboratóriu,
vymýšľal scenáre a pôsobil aj ako herec v menších úlohách.
V roku 1931 nakrútil svoj prvý zvukový film Dobrý voják Švejk v hlavnej
úlohe so Sašom Rašilovom starším. V tom istom roku zrealizoval spolu s
Karlom Lamačom aj komédiu To neznáte Hadimršku, do ktorej obsadili
Vlastu Buriana. S týmto "kráľom komikov" sú spojené aj ďalšie
Fričove snímky ako Anton Špelec, ostrostřelec (1932), Revizor (1933),
Když Burian prášil či Katakomby (oba 1940).
Ďalším obľúbeným komikom, ktorý účinkoval vo filmoch Martina Friča bol
Hugo Haas. Spolu s Adinou Mandlovou sa stali súčasťou komediálne ladenej
snímky Život je pes (1933), nechýbali ani vo filme Mazlíček (1934) či v
satire na pokrytecké moralizovanie s názvom Mravnost nade vše (1937).
Diela českého pedagóga a spisovateľa Jaroslava Žáka sa stali základom
pre Fričove populárne komédie zo školského prostredia Škola základ
života (1938) a Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Okruh kmeňových
hercov, ktorí nechýbali v dielach významného českého režiséra dopĺňa aj
Oldřich Nový a Nataša Gollová. Prvý raz sa objavili ako manželia v
komédii Kristián (1939), ktorá patrí k zlatému fondu českej
kinematografie. V rovnakom žánri sa predviedli v snímkach Eva tropí
hlouposti (1939), Hotel Modrá hvězda aj Roztomilý člověk (oba 1941).
Oldřichovi Novému bola tiež na mieru šitá rola smoliara, ktorý naletí
krutému žartu svojich kolegov, v komédii Valentin Dobrotivý (1942).
Osobité miesto v tvorbe Martina Friča má dobrodružno-historická dráma
Jánošík (1935) v hlavnej úlohe so zakladateľom slovenskej kinematografie
Paľom Bielikom. Išlo o druhé filmové (a prvé ozvučené) spracovanie
známej zbojníckej legendy. Za film Jánošík získal Frič Československú
filmovú cenu (1936) a priaznivo ho prijala i medzinárodná filmová
kritika na benátskom filmovom festivale Biennale. Ako jediný
československý film z celého obdobia prvej republiky sa predal do 32
štátov sveta. V roku 1946 spolu s Paľom Bielikom režírovali prvý
slovenský povojnový hraný film Varuj...!
S bohatou tvorbou obľúbeného českého režiséra je spojená aj slávna
komediálna dvojica Werich - Voskovec. Zahrali si napríklad vo
veselohrách Hej rup! (1934) alebo Svět patří nám (1937). Jan Werich bol
hlavnou hviezdou historickej komédie Císařův pekař - Pekařův císař,
ktorú Martin Frič nakrútil v roku 1951. Vtedajší minister kultúry Zdeněk
Nejedlý film na istý čas zakázal, pretože podľa neho nedostatočne
propagoval robotnícku triedu.
V roku 1959 sa diváci mohli tešiť rozprávkam Dařbuján a Pandrhola a tiež
veľmi známej Princezna se zlatou hvězdou. V 60. rokoch minulého
storočia začal Frič spolupracovať s Jiřím Sovákom a Jiřinou Bohdalovou.
Obaja si zahrali v jeho filmoch Král králů (1963), Hvězda zvaná Pelyněk
(1964) aj v kriminálnej komédii Přísně tajné premiéry (1967). Posledným
filmom Martina Friča bola satira Nejlepší ženská mého života z roku
1968.
Pre rakovinu pečene mal režisér zakázané piť alkohol. Po invázii
sovietskych a spojeneckých vojsk do Československa sa napil koňaku a
upadol do bezvedomia. Martin Frič, ktorý bol ženatý s herečkou Suzanne
Marwille, zomrel 26. augusta 1968 v Prahe.